Pamätná izba Fraňa Kráľa
FRAŇO KRÁĽ ( 1903-1955)
Narodil sa 9. marca 1903 v Barton- Ohio( USA), kde boli rodičia vysťahovaní za prácou. Pochádza zo 7 detí. Do domovskej obce Smrečany sa vrátil s rodičmi ako dvojročný.Do školy začal chodiť v Smrečanoch kde v priebehu roka urobil skúšky za 4 roky Meštianskej školy.
Bol spisovateľom pre deti a mládež. Počas pôsobenia v obci Vyšná Slaná v rokoch 1928- 1930 napísal román ,, Cesta zarúbaná“, ktorý bol knižne vydaný v roku 1934 a je nepochybne jeho najznámejším dielom. Námet čerpal zo svojho pôsobenia v obci Vyšná Slaná a zo života prostého ľudu 30-tých rokov. Do obrazu románovej ,, Radzimky“ premietol typické javy celej vtedajšej spoločnosti, hospodársku krízu, biedu a hlad, sociálne choroby a vysťahovalectvo.
V obci je umiestnená pamätná tabuľa Fraňa Kráľa, ktorú mu z vďačnosti venovali obyvatelia obce Vyšná Slaná pri príležitosti 70. výročia spisovateľovho narodenia.
Životopis Fraňa Kráľa :
Život
Pôsobil aj ako učitel vo Vyšnej Slanej. Narodil sa v rodine slovenského vysťahovalca v USA, no ako dvojročný sa s matkou vrátil späť na Slovensko, pričom finančná situácia rodiny bola veľmi zlá. Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde bývali po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom Mikuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas štúdia musel ťažko pracovať a i vďaka zlému stravovaniu ochorel na týfus, ktorý zanechal v jeho tele trvalé stopy a neskoršie pľúcne ochorenie bolo jeho priamym dôsledkom. Narukoval na vojenskú službu, no ochorel na tuberkulózu. Liečil sa v tatranských Ma, kde sa utužil v sociálnych otázkach a politickom presvedčení. Neskôr prešiel do sanatória v Prosečnici na Sázave. Ešte nie riadne doliečený bol zo sanatória prepustený a začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom, neskôr bol preložený do malej dedinky Kováčovce v okrese Modrý Kameň a na ďalšie miesta. V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, no pre svoju komunistickú ideológiu bol predčasne penzionovaný. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol členom ÚV KSS, poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca.
Tvorba
Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avantgardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Čechách – JIŘÍ Wolker, VÍTĚZSLAV Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní. Spočiatku bol ovplyvnený proletárskou poéziou, neskôr poetizmom a symbolizmom, no tiež aj vojnovým utrpením. V románoch zachytil spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež.
Poézia
- 1930 – Čerň na palete, zbierka básní
- 1931 – Balt, zbierka básní
- 1936 – Pohľadnice, zbierka básní
- 1945 – Z noci do úsvitu, zbierka básní
- 1952 – Jarnou cestou, zbierka básní
Próza
- 1934 – Cesta zarúbaná, román
- 1945 – Stretnutie, román (napísaný bol už v roku 1937)
- 1949 – Za krajší život, čiastočne spomienková kniha
- 1952 – Bude ako nebolo, román
Diela pre deti a mládež
- 1931 – Jano – autobiografická próza
- 1932 –Čenkove deti
Ostatné diela
- 1946 – Keď sa časy menia, dráma
- 1961 – Fraňo Kráľ učiteľom, zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov
