História
Vyšná Slaná je pôvodom banícka obec so starou a bohatou baníckou históriou, ktorá bola známa už v 14 storočí, čo potvrdzujú i mnohé zápisy, ale i pamätníky baníctva roztrúsené po celom katastrálnom území obce. Dolovalo sa tu striebro, meď, železo, ktoré sa aj spracovávalo v miestnych hámroch a mašiach. Posledná baňa na území obce zanikla len v roku 1975. Keďže baníctvo pretrvávalo od vzniku obce väčšina občanov bola zamestnaná v baniach, banských spracovateľských závodoch a len malé percento sa venovalo poľnohospodárstvu, povozníctvu, páleniu dreveného uhlia a vápna a v neskorších dobách i ovčiarstvu.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1362, keď Vyšná Slaná patrila Štítnickým Bebekovcom a volala sa Sayowfey. Tento názov vyplýva pravdepodobne z prekladiska soli na ceste, ktorou vozili štítnický páni soľ z Poľska. Od roku 1472 má už názov Felsesayo. Hlavnými vlastníkmi v obci boli spočiatku Bebekovci, po nich od polovice 16. storočia nasledovali Andrássyovci. Za Bebekovcov ptrevládala nemecká banícka kolonizácia, hoci už v roku 1427 tu mnohí osadníci žili na základe valašského práva. Počas krízy baníctva pribúdali najmä slovanskí pastierski osadníci na valašskom práve. Banícke obyvateľstvo však v obci a jej okolí stále dominovalo, o čom svedčí množstvo rôznych príbehov a povestí spojených s baníctvom a baníkmi. Reformácia do obce zasiahla v roku 1590, kedy do obce nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. V obci sa nachádza evanjelický kostol neskorogotického štýlu postavený v roku 1506, upravený v renesančnom štýle v 17. stor. a v barokovom štýle v 18. storočí. V jeho interiéri si pozornosť zaslúži najmä renesančná svätyňa, barokový oltár z roku 1743, baroková kazateľnica z roku 1706 a baroková krstiteľnica z prvej polovice 18. storočia. Na začiatku 18 storočia v obci postavil zemepán Sebök kúriu,známu dodnes, na ktorej je zabudovaný erb. Do roku 1781, do tolerančného patentu Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor, po tomto roku sa Rejdová odčlenila. V roku 1837 sa začalo z prestavbou novej cirkevnej školy. V roku 1769 sa tu narodil osvietený básnik a filozof Michal Steigel. Po I. svetovej vojne mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla skoro všetky rodiny v obci. Východisko z tejto situácie hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky. Z Vyšnej Slanej sa vysťahovalo 23 rodín. Veľkým prínosom pre obec bola výstavba cesty od píly cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, ktorá bola dokončená až v roku 1938 . Kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima. V rokoch 1928 - 1930 tu pôsobil ako učiteľ slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ (1903 – 1955). Dej jeho románu "Cesta zarúbaná" z roku 1934 sa odohráva vo fiktívnej obci "Radzimka", ktorej názov pochádza od mena neďalekého vrchu Veľký Radzim. Po II. Svetovej vojne sa sociálna situácia podstatne nezmenila, až v 50. sa začali vytvárať nové pracovné miesta a počet zamestnaných v obci začal narastať a obec sa začala budovať. Po socializácii dediny v 60. rokoch sa zmenila aj poľnohospodárska výroba a do zamestnania sa dostali aj ženy. Osídlenie obce je v súvislej zástavbe v okolí rieky Slaná na jej oboch brehoch, ktorá je premostená 4 železobetónovými mostami.
